header
Dnes je pondelok 20. september 2021
 

Písaná láska

Vôňa obálky, listový papier, známka a pero. Voľakedy to bol jediný spôsob komunikácie medzi vzdialenými priateľmi alebo rodinou. Pamätáte sa vôbec ešte na to? História posielania papierových listov siaha do roku 500 pred Kristom, kedy perzská kráľovná Atossa vytvorila prvý list písaný rukou. Až v roku 1840, za vlády Viktórie, sa objavil list so známkou, tak ako ho poznáme dnes.

My sa však teraz pozrieme na zamilované listy. Tie sa posielali viac ako 500 rokov a podľa historikov zanikli pred pätnástimi rokmi, kedy klasické poštové služby vytlačila elektronická pošta a mobil. Písomné vyznania lásky zvykli byť príjemne navoňané parfumom, alebo rovno písané na voňavý papier, aby sa dotyčná osoba potešila nielen slovám, ale i vôni.

Najstarší zachovaný ľúbostný list na Slovensku (a teda aj v Maďarsku) pochádza z 9. septembra 1528. Majiteľ trenčianského hradu Alexej Thurzo píše jeho manželke Magdolne Székelyovej.

"Milovaná žena Magdaléna,
že som ja k tebe nešiel, to neber osobne, lebo nikoho iného nevidím radšej. Ale včera som napísal, že dôvod prečo teraz nemôžem ísť do Lindvy pochopíš časom. Preto Ťa prosím, ja zaľúbený, aby si v tom nehľadala zlú myšlienku, lebo zo srdca ťa chcem vidieť. Vedeli by sme sa porozprávať, keby bolo miesta a času. Ja chápem, že komu ... si dôverovala, to by si vedela len ty sama, že tomu.... Kvôli prefíkanému ľudu, aby si neutrpela škodu. Ja vaše veci nechápem. Nech Ťa pán Boh opatruje, moja milovaná Magdaléna, v zdraví. Nezabudni na nás."

Známe zaľúbené listy sa dodnes zachovali od hlavného župana Oravy a palatína Uhorska grófa Juraja Thurzu. Jeho druhá manželka bola Alžbeta Czoborová. Ich vzťah bol výnimočný. Za 24 rokov manželstva si napísali viac ako tisíc strán listov, ktoré si vymieňali počas Thurzovej neprítomnosti, v pozostalosti sa nachádza okrem iného aj takýto klenot:
Moja milá duša" napísala Alžbeta svojmu manželovi, „u nás je už v noci chladno a ja som od Vás veľmi ďaleko a Váš sluha zabudol doma ohrievač do postele, preto som ho poslala za Vami, moje milé, krásne srdce, nemôžem Vám byť nablízku, ale aby ste na mňa spomínali, keď Vám budú vyhrievať Vašu posteľ ohrievačom".
A toto napísal palatín Juraj svojej milovanej manželke: „Namiesto ohrievača, Ty sama, moje milé srdce, by si bola milšia, ale veď pán Boh nám dá aj to..."

Niekoľko zaľúbených listov sa zachovalo v korešpodencii Alžbety Rákociovej (dcéry Alžbety Bánffiovej – známej topoľčianskej bielej panej), ktorá bola vydatá za Juraja Erdödyho. Ich manželstvo nebolo ideálne. Svojho manžela v listoch oslovovala „môj milý gróf" alebo „moje milé srdce".

Prenesme sa však teraz do 19. storočia. Začiatkom jari 1857 začal dvadsaťdvaročný študent Vítěslav Hálek, neskôr oceňovaný básnik „májovec", navštevovať rodinu krajinského advokáta ako domáci učiteľ jeho detí. Zaľúbil sa do štrnásťročnej Dorotky. Najskôr však až o desať rokov neskôr si ju mohol zobrať za manželku. Prečítajte si jeho zaľúbený dopis venovaný Dorotke:
"Dne (asi snad 5., je neděle). V Bukoli
Má nejsladší Dorinko!
Ty snad ani nedovedeš pochopit mou radost, jakou jsem měl při otevření Tvého listu. Ani Ti nemohu vyslovit tu úzkost, kterou jsem měl já, když jsem Ti odesílal svůj list. Snad tím, že Ti tím doma nesnáze připravím, snad že nebude dost obezřetně odevzdán, snad - bůhsámví, co všecko mi na mysli tanulo. /.../ Leč již své psaní uzavírám a líbám Tě co jedině svou -
Navěky Tvůj
Vítězslav.
Odpusť, že jsem tak škrábal, naši právě odešli do kostela, já neměl pero po ruce, ani perořízek, a tudíž jsem si udělal pero břitvou. Sbohem!"

Vráťme sa však teraz opäť do 19. storočia na Požitavie. Vo Vrábľoch v tom čase žil mladý Jozef Néčei, vrábeľský kráľovský poštmajster. Dodnes sa zachovala bohatá korešpodencia tohto rodu v Tekovskom múzeu v Leviciach a v Štátnom archíve Levice. V roku 1866 mladý Jozef Néčei dvoril svojej budúcej manželke Ide Agárdyovej, ktorá pochádzala z Komárna. V nezábudkovej záhrade u Agárdyovcov v Komárne jej venoval svoj portrét na fotografii a na zadnej strane napísal tieto slová:
Ak by ste ma chceli rada mať, potom zmeňte priateľský úmysel. Ale môcť tak obrátiť Vašu túžbu – pobozkajte tento obrázok a ukážte všetkým moje meno. Jozef Nécei."

Použitá literatúra a pramane:
DVOŘÁK, Pavel – KÁLLAY, Karol.: Krvavá grófka, Alžbeta Bátoryová / fakty a výmysli. Vydavateľstvo RAK Budmerice, 1999. s.124.
BENDA, Borbála.: Alžbeta Rákociová a Juraj Erdödy. In: Žena a právo. 2004. S. 228.
Tekovské muzeum Levice, pozostalosť rodu Néčei z Vrábeľ
http://la-duchesse.blog.cz/1103/milostne-dopisy-19-stoleti-ii-cast

Poďakovanie: Ďakujem Miške Spányikovej za úpravu textu a recenziu.

Najstarší zacho...
Juraj Thurzo, u...
Alžbeta Czoboro...
Vítěslav Hálek
Jozef Néčei, vr...
Sympatická Ida ...

Share
© Ľuboš Trubíni 08. apríl 2013
Joomla SEO by MijoSEF

NOVINKA

 

Najčítanješie články

Najnovšie komentáre

  • Zdielam rovnaki nazor

    Viac...

    Ľudo Chládek 31.08.2014 07:43
  • Môj partner a ja narazil sem strana a myslel som, môže tiež blog skontrolovaťto. Páči sa mi, čo ...

    Viac...

    Rudolf 29.08.2014 00:28
  • Čitateľ, ak máte skutočne záujem o informáciu, kontakt na mňa nájdete v sekcii o autoroch. Ja absolutne ...

    Viac...

    Ondrej Valach 26.08.2014 14:15
  • potom by to chcelo opravit tento clanok pretoze je zavádzajuci

    Viac...

    citatel 26.08.2014 06:58
  • to že hranicou je žitava je velmi zjednodušené tvrdenie...Včel ár patrí 100% k Pohronskému inovcu

    Viac...

    mišo 26.08.2014 05:12